Stretol ju už každý z nás. Niektorí doma, iní v škole, no najčastejšie číha v práci. Prokrastinácia. Kde sa vlastne vzala? Prečo sa tak často tlačí do pracovného dňa a do povinností, ktoré treba urobiť? Prečo by ste si ju nemali zamieňať s lenivosťou?
Kto nepozná prokrastináciu, nech hodí kameňom
Ešte utriem prach na tejto poličke, ešte si olúpem pomaranč, ešte si urobím bylinkový čaj na sústredenie, ešte si pozriem lacné letenky, opýtam sa kolegyne na recept, zistím, aké novinky pribudli na sociálnej sieti, ešte… A potom sa pustím do práce.
Chorobné odkladanie úloh alebo činností na neskôr sa nazýva prokrastinácia. Ide o stav, keď sa snažíme vyhnúť niečomu, čo je podľa nás nepohodlné alebo náročné. Pojem pochádza z latinského pro crastinus, čo znamená na zajtrajšok.
Lenivosť? Nie. Niektorí ju zvyknú k tejto vlastnosti prirovnávať, no nie je to správne. Prokrastinácia je psychická záležitosť, lenivosť fyzická. Lenže rozdiely sú priepastnejšie.
Čo je prokrastinácia?
V článku New York Times sa téme prokrastinácie venuje profesor psychológie Tim Pyschyl z Carleton University v Ottawe. „Prokrastinácia je problém regulácie emócií, nie problém manažmentu času,“ hovorí profesor, ktorý sa už niekoľko rokov venuje výskumu prokrastinácie.
Prokrastinácia je priamo závislá od danej úlohy alebo situácie. Úlohu si spojíme s niečím, čo nám nie je príjemné, a tlačíme ju pred sebou. Nezáleží na tom, či ide o odovzdanie nekonečného reportu alebo o zdĺhavé vyhodnocovanie prieskumu. Jednoducho sa nám do toho nechce. Spoznávate sa v tom?
Neberte ju na ľahkú váhu. Môže odkrývať aj hlbšie pocity, napríklad pochybnosti o sebe, nízke sebavedomie, neistotu.
Vtedy sa vynárajú otázky: Dokážem to vôbec? Ako výsledok mojej práce zhodnotí šéf alebo kolegovia? Tieto pocity vás potom tlačia do odkladania dokumentov, reportov, úloh atď. A radšej idete upratať zásuvky s rôznymi dokumentmi. Ak si tieto otázky kladiete pravidelne, mali by ste sa viac zaujímať o svoje duševné zdravie.
Čo môžete urobiť dnes, odložte na pozajtra a máte dva dni voľno
Alebo to urobte ihneď a máte to hotové. Nie vždy je to také jednoduché. Ako bojovať proti chronickému odkladaniu úloh? Prečítajte si šesť tipov, skúste ich aplikovať do svojho života a sledujte, čo (dobré) sa bude diať.
- Rozložte si úlohu na menšie kroky a plňte ich postupne – bod za bodom, krok za krokom.
- Stanovte si realistické termíny, zapíšte si ich do „to-do“ listu, kde si ich po splnení reálne odfajknete.
- Napíšte si na papier dôvod, motiváciu, cieľ, pre ktorý danú úlohu vykonávate.
- Vyskúšajte metódu pomodoro ako techniku efektívneho riadenia času.
- Odstráňte z dohľadu všetko, čo vás rozptyľuje. Vypnite notifikácie, zapnite pozornosť.
- Buďte trpezliví a ohľaduplní – predovšetkým voči sebe.
Hm, znie to jednoducho. A možno sa aj naštartujete a budete sa snažiť jednotlivé body dodržiavať. No čo ak sa to skončí pri snahe? Ako prestať prokrastinovať?
Koniec prokrastinácie – lepšia sebakontrola
Telefonáty, e-maily, porady, report, ktorý treba urobiť, drobnosti, ktoré vás vedia (z akýchkoľvek dôvodov) rozčúliť atď. Jednoducho rôznorodé pribúdajúce pracovné úlohy. V práci máte množstvo podnetov a činností, ktoré sa v nej striedajú a odrážajú to, ako v dnešnej dobe fungujeme. Rýchlo. Bez hlbokého sústredenia.
Rôzne upozornenia, notifikácie a vlastne aj taká klasická porada vás môžu obrať o energiu, a tak jej na dokončenie inej úlohy zostane málo. Paradoxne, na iné aktivity si ju nájdete. Prečo? Možno to bola porada, na ktorej ste museli byť účastní, ale príliš ste sa nezapájali. Aj to, že ste sa na nej „nemuseli“ poriadne sústrediť, spôsobilo, že vám to do istej miery oslabilo sebakontrolu pri prepínaní z činnosti na činnosť.
Sebakontrola sa totiž okrem iného zhoršuje únavou, množstvom úloh, ale aj „aktuálnym pokušením“. Možno sa aj vám stalo, že to, čo ste chceli dokončiť večer, nahradilo sledovanie nového seriálu na Netflixe. Ale cez deň je to o tom istom, aj keď s inou „náhradnou činnosťou“. Sebakontrolu (aj hlboké sústredenie) však môžete trénovať rôznymi kurzmi, dychovými cvičeniami či meditáciou.
Aktívna vs. pasívna prokrastinácia
Je dôležité rozlišovať medzi zdravou a nezdravou formou prokrastinácie. Aktívna prokrastinácia spočíva v tom, že namiesto plnenia úlohy sa venujete iným činnostiam, ktoré vám poskytujú okamžité uspokojenie. Typickým príkladom je upratovanie. Umytá podlaha, čistá kúpeľňa, pozametaný chodník pred domom. Výsledok vidíte ihneď a robí vám radosť. Je to akási milosrdná výhovorka pred samým sebou.
Horšie je to s pasívnou prokrastináciou. Prejavuje sa nečinnosťou, vyhýbaním sa akýmkoľvek (ne)pracovným aktivitám, rušením naplánovaných stretnutí, úplnou pasivitou. Pasívna prokrastinácia môže byť spojená s podlomeným duševným zdravím.
Možno zistíte, že je vlastne príznakom niečo iného, trebárs zdravotného problému, a nepotrebujete bojovať proti prokrastinácii, ale liečiť napríklad depresiu, zmeniť zamestnanie (aj keď v druhom prípade ide skôr o extrém, pretože k prokrastinujúcim patria aj ľudia, ktorí odkladajú úlohy preto, lebo sú opakovane nespokojní s výsledkom, ktorý dosahujú – tzv. neurotickí perfekcionisti).
Je prokrastinácia v niečom dobrá?
Ak odložíte pracovnú činnosť a nahradíte ju inou aktivitou, občas sa to môže ukázať ako dobrá voľba. Napríklad keď náhradou bude prechádzka v prírode alebo zaujímavý podcast. Môže vás to totiž nakopnúť či už v podobe energie, ktorú ste vonku načerpali, alebo myšlienok a nápadov, ktoré vám vyplynuli z podcastu.
Toto môže byť schodná cesta, ak nepatríte k ľuďom, ktorí prokrastinujú pravidelne. V opačnom prípade budete mať zrejme problém stanoviť si hranice prokrastinovania, čo je vlastne ten hlavný problém.
