Základné pravidlá spoločenského správania by mal ovládať každý  jeden z nás. Je to viac o prejavení slušnosti, ako o preukázaní znalostí zo spoločenského bontónu. Či chceme, alebo nie, slušnosť sa nosí a v spoločnosti je vysoko cenená. Najmä v pracovnej sfére.

Kto, komu a prečo?

Viete, kto sa zdraví ako prvý, kto navrhuje tykanie a kto má prednosť? Ak v tom máte mierny zmätok, skúste si zapamätať jednoduché poradie troch slov: žena, starší, nadriadený. Čo sa za týmto poradím skrýva? Spoločenská významnosť osôb v etike.

V praxi to znamená, že ak sa ako muž na spoločenskej udalosti, ktorou vás sprevádza manželka mimo prácu, stretnete s vaším nadriadeným, pozdravíte sa ako prvý jeho manželke a potom jemu. Pokiaľ, samozrejme, nie ste oveľa starší. Prvá sa vždy zdraví spoločensky menej významná osoba. Následne sa predstavíte jeho manželke. Potom predstavíte jeho svojej manželke. Vašu manželku jeho manželke a jeho manželku vašej manželke. Najlepšie bude, ak sa predstavovania zhostí vždy len jedna osoba, ktorá postupne predstaví každého tým ostatným. V očiach etiky je v tejto situácii váš šéf spoločensky menej významná osoba, než prítomné dámy. Preto ho predstavujete ako druhého, hneď po sebe. Prvá sa vždy predstavuje menej významná osobnosť v spoločnosti.

muz-ruka-prst-kravata-kosela-sako-oblek

Ale aký by to bol svet bez výnimiek? Etika má tiež svoje výnimky a extrémne situácie, v ktorých základné pravidlá idú bokom a je nutné sa riadiť sedliackym rozumom. Ak pápež bude chcieť vojsť do tých istých dvier ako mníška, bude mať pred ňou prednosť, i keď je to žena. Výnimka sa uplatní aj v situácii, keď sa 30-ročný minister stretne so svojím 70-ročným poradcom. Zdraviť sa v tomto prípade ako prvý bude ten starší. Ale to je už z iného súdka spoločenského bontónu…

V bontónovom poli podnikovej slušnosti

Každá firma si časom buduje vlastnú kultúru. Najmä v dnešnej dobe má budovanie firemnej kultúry veľký význam. Spoločnosti prekonali hranice medzi krajinami a mnoho korporátnych podnikov je v skutočnosti akýmsi mixom multikultúrnych prostredí. Preto je veľmi dôležité naučiť sa rešpektovať kultúru vrcholového manažmentu z domovskej krajiny podniku, ale tak isto je dôležité, aby sa aj vrcholový manažment naučil rešpektovať kultúru hostiteľskej krajiny. A ako to bude vyzerať v praxi so zdravením a predstavovaním sa v podniku?

Žiaľ, noví zamestnanci ťahajú za kratší koniec. Najmä, ak ide o relatívne mladého muža. Zlaté trojpravidlo poradia platí aj v zamestnaní, len sa trochu zmenilo poradie a pribudla kategória. Tu bude platiť: nadriadený, žena, starší a (pridávame kategóriu) služobne starší. To však, samozrejme, neznamená, že pokiaľ sa pri dverách stretne vedúci s rádovou zamestnankyňou, nepodrží jej dvere alebo sa „natlačí“ dovnútra ako prvý. Dáma bude vždy dámou. Postavenie si budujeme a nie vždy je na prvý pohľad jasné, akú pozíciu zastávame.

Podľa danej postupnosti by to v praxi vyzeralo tak, že ako prvý sa ostatným v práci zdraví nový zamestnanec, keďže je spoločensky menej významný. Takisto pri predstavovaní nového kolegu predstavíme najprv jeho, potom kolegyne v poradí podľa služobného veku, pričom začíname najmladšou. Pokračujeme kolegami od spodných pozícií po tie najvyššie. Posledného predstavujeme najvyššieho nadriadeného, keďže v tejto spoločnosti zastáva najvýznamnejšiu rolu.

muz-zena-podanie-ruk-kaviaren-kava-dreveny-stol

Opačne to bude platiť pri navrhovaní tykania. Navrhovať ho bude spoločensky významnejšia osoba. Žena tykanie v žiadnom prípade nenavrhuje svojmu nadriadenému. Platí pravidlo, že nadriadený je spoločensky najvýznamnejšia osoba, a preto musí prísť tento impulz od neho. To platí, aj pokiaľ by dotyčná bola staršia ako jej nadriadený. To, že si s vami nadriadený potykal, neznamená, že sa vaše správanie voči nemu zmení. Majte stále na pamäti, že on je nadriadený, a tak by ste sa k nemu mali správať slušne a s úctou – i keď ste si práve potykali. Tykanie nie je dôvod na flákanie sa a zanedbávanie povinností, je to len iná forma oslovovania ako vykanie.

Čo sa smie a čo nie

Ak súčasný podnik, v ktorom pôsobíte, nie je vaše prvé zamestnanie, nikdy sa neznížte na ohováranie predchádzajúcich kolegov a bývalého zamestnávateľa. Samozrejme, že môžete porozprávať vtipné príhody, ktoré ste zažili, ak nimi nikoho neurazíte (ani predchádzajúcich kolegov). Vytvoriť dobrý prvý dojem môže byť na začiatku veľmi obtiažne, no ohováranie vám k tomu nepomôže. Môže vám len uškodiť.

Pre všetkých by malo platiť pravidlo: „Nerob druhým to, čo nechceš, aby robili tebe.“. Preto je namieste vedieť sa správať ku kolegom s rešpektom a úctou. Predsa len s nimi budete tráviť väčšinu času celého dňa. Na pracovisko v žiadnom prípade nepatria vtipné narážky, dvojzmyselné poznámky a príliš hlasné telefonáty – najmä, ak sú súkromného charakteru. Tabu by mali byť aj súkromné návštevy priamo v kancelárii – hlavne, ak ju zdieľate s viacerými kolegami. Úplný zákaz má sexuálne obťažovanie. Nie je vtipné a už vôbec nie slušné.

Pokiaľ vás niečie správanie obťažuje, riešte to priamo s dotyčným. Nerozoberajte to s ostatnými za jeho chrbtom a nerozmýšľajte nad všetkými alternatívami, ako problém eliminovať. Choďte priamo za danou osobou a pokúste sa ho vyriešiť. Aj na takéto prípady etika myslela, a tak tu platia dve základné pravidlá. Prvé sa týka dôstojnosti tej druhej strany. Riešiť problém by mal muž s mužom a žena so ženou. S rovnakým pohlavím sa nám lepšie komunikuje a sme schopní ľahšie si zachovať vlastnú tvár. Ak nepomôže ani rozhovor s rovnakým pohlavím, platí pravidlo: „Kde sa dvaja hádajú, nadriadený vyrieši.“.

Špeciálnou kategóriou dnešnej doby a otázok v etike sú sociálne siete. Poslal vám nadriadený žiadosť o priateľstvo a vy sa bojíte o svoje miesto, ak odmietnete? Nemajte obavy. Odmietnutie priateľstva v internetovej sfére nie je dôvodom na výpoveď. Sociálne siete sú výlučne súkromná záležitosť. To, že nastúpite na nové miesto, neznamená, že vám pribudne dvesto nových priateľov v profile. Je len na vás, ako a s kým budete cez tieto siete komunikovať.

Malá rada: Ak zvyknete kolegom blahoželať k sviatku, robte to individuálne. Zbytočne vytvorený tlak na blahoželanie a následné zabezpečenie pohostenia pre gratulantov môže viesť k zníženému komfortu na pracovisku a umelo vytvorenej atmosfére na oboch stranách.

Nohavice, sukňa, alebo rifle?

Napriek tomu, že nám neustále vštepovali, že na vzhľade nezáleží, nie je to v skutočnosti úplná pravda. Celkovým vzhľadom a imidžom sa v skutočnosti nemusia zaoberať len tí, čo nemajú čo stratiť, sú veľmi bohatí a mocní, vo svete ťažko nahraditeľní, oplývajú krásou a majú potrebné konexie. Ak patríte do jednej z týchto kategórií, len smelo do toho a choďte von pokojne aj v pyžame. V opačnom prípade vám nezostáva nič iné, len sa riadiť základnými pravidlami slušného správania, ktoré zastrešujú aj vhodnosť oblečenia do práce.

Mnoho zamestnancov má uľahčený výber pracovného oblečenia, ak musia nosiť rovnošaty alebo majú jasne daný dress code, v ktorom je presne popísaný povolený odev a farebné variácie. Pokiaľ v práci nemáte presne dané, ako máte chodiť oblečení, riaďte sa zaužívaným bontónom v podniku. V prvom rade sa určite informujte u nadriadeného o vhodnosti oblečenia.

muz-chlap-tablet-kosela-farebne-ponozky-topanky-okuliare

V kancelárskom prostredí existujú štyri úrovne obliekania. Najvyššia je dosiahnutá tmavým oblekom u muža a tmavým kostýmom u ženy. Druhá úroveň je oblek a kostým iného farebného variantu, ako tmavého. Na tretej úrovni sú akékoľvek nohavice, sukňa, sako, sveter, alebo blúzka. Poslednú reprezentuje neformálne oblečenie, ako sú rifle, tričko či mikina. V podnikoch zvyknú akceptovať prvé tri úrovne, pričom štvrtá je častejšia v menej formálnych spoločnostiach, ktoré majú rodinnejšie prostredie.

Viacero spoločností zaviedlo aj takzvané Casual Fridays, počas ktorých môžu prísť zamestnanci do práce v oblečení, ktoré absolútne nezodpovedá podnikovej kultúre, ale vypovedá o ich komforte a imidži. Na východe to posunuli ešte o stupeň vyššie: zvyknú pre zamestnancov organizovať tematické piatky. Upustenie od pravidiel je namieste, len pokiaľ sa nechystáte na obchodné stretnutie s klientom.

Ak aj podnik, v ktorom pôsobíte, nemá daný dress code, v žiadnom prípade nechoďte do zamestnania v deravých rifliach, šatách bez ramienok, krátkom tričku, tielku, v šortkách, príliš krátkej sukni, muži v sandáloch a ženy v sandáloch bez dokonalej pedikúry, papučiach, alebo plážových šľapkách, ak nemáte tematický deň oblečenia.

Čo s klientom?

Logicky si vieme vyvodiť, že spoločensky navrch bude mať oproti nám náš klient. Tu platí základné pravidlo: „Ak niečo od niekoho chceš, buď úctivý a pokorný.“. Pokiaľ chceme, aby sa nám podaril obchodný kontrakt, budeme sa správať voči osobe klienta s rešpektom a úctou. To znamená, že sa mu zdravíme vždy ako prví, púšťame ho prvého a čakáme na návrh tykania.

Malá rada: Obdarovať klienta nie je povinnosť, ani cnosť. Sú miesta a organizácie, kde je zakázané prijímať akékoľvek dary. Svojím neuváženým konaním tak môžeme priviesť druhú stranu do nepríjemnej situácie, ktorej musí čeliť hneď na začiatku schôdzky. Ak sa chceme poďakovať za stretnutie, urobme tak na jeho záver, napríklad formou pozvania na obchodný obed alebo večeru.

Pokiaľ sa chceme stretnúť s klientom na neutrálnej pôde, môžeme ho pozvať do reštaurácie alebo kaviarne. Pred samotným pozvaním je vhodné zistiť si preferencie klienta, aby sme ho výberom miesta neurazili. To, že sa nachádzame na pracovnom stretnutí, neznamená, že budeme celý čas hovoriť o práci. Na začiatok sú vhodné ľahšie spoločenské témy. Jednoznačne sa vyhýbajte okruhom ako je politika, náboženstvo, posudzovanie a hodnotenie ľudí.

Rokovať o obchodných záležitostiach by sa malo medzi jednotlivými chodmi, a teda po polievke, hlavnom jedle a po dezerte pri dobrej káve. Počas samotných chodov by ste mali zmeniť tému z obchodnej na voľnočasovú, snažiť sa napríklad prejaviť záujem o klienta, jeho život a spôsob, akým ho trávi. Účet, samozrejme, platí ten, kto pozýval. Ak nie je jasné, kto koho pozval, platíme my klientovi, aj za seba.

Aj snaha sa cení

Každý z nás má podvedome vryté aspoň základy slušného správania. Vieme, že sa máme pozdraviť, požiadať a poďakovať a či už to bude podľa správneho poradia, alebo nie, každá snaha sa cení a počíta. Nie je predsa životne dôležité ovládať každé pravidlo etikety, ale vedieť v praxi zužitkovať aspoň to málo, čo vieme.

Pamätajte si:

  • Základy slušného správania by mal ovládať každý z nás. Niekedy je úplne jedno, kto sa mal pozdraviť prvý, hlavné je, že sme sa pozdravili.
  • V rámci firemnej kultúry je spoločensky najvýznamnejší vždy nadriadený a spoločensky menej významný kolega, ktorý je v práci nový.
  • Správaj sa k druhým vždy tak, ako očakávaš od nich, aby sa správali k tebe. Ohováranie nie je pekné, ani slušné. Veci treba riešiť vždy priamo, najlepšie so zástupcom toho istého pohlavia.
  • Tepláky a obľúbené tričko si nechajte v skrini na víkend. Do práce sa nahoďte podľa toho, čo sa od vás očakáva, a akú úroveň pozície zastávate.
  • Klient je vždy najviac. On dáva, my berieme, preto sa my zdravíme, predstavujeme a pozývame ako prví.
Autor

V prvom rade milujúca matka a manželka. Dobrovoľný workoholik vo voľnom čase pracujúci v rodinnom vinohrade i sade a samouk včelár. Fascinuje ju minimalizmus v dizajne a všetky jeho obmeny.

Napísať komentár