Nespokojnosť a nedostatočná motivácia zamestnancov, pokrivkávajúci work-life balance spôsobený pandémiou koronavírusu, a rýchle tempo celej spoločnosti pripravili živnú pôdu pre nový trend – quiet quitting. Čo sa skrýva pod týmto názvom? Odkiaľ sa quiet quitting rozšíril a ako naň reagujú zamestnávatelia?
Viete, čo je quiet quitting?
Fenomén s názvom quiet quitting znamená vo voľnom preklade do slovenčiny tiché ukončovanie. Slovenský výraz nie celkom zodpovedá významu tohto trendu. Nikto nič neukončuje – ani zamestnávateľ, ani zamestnanec –, i keď na prvý pohľad sa to tak môže javiť. Quiet quitting predstavuje prístup k práci, keď zamestnanec vynakladá minimálnu snahu, aby si svoju prácu udržal.
Neurobí vôbec nič navyše. Nebude pracovať nadčas, do nových úloh sa dobrovoľne nepoženie, na pracovných mítingoch ho nebudete počuť rozprávať. Je pravdepodobné, že nepríde ani na firemný teambuilding. Zamestnanec, ktorý naskočil na vlnu zvanú quiet quitting, neukončuje pracovný pomer, hoci podľa neaktívneho prístupu to tak možno vyzerá.
Vedeli ste, že?
Quiet quitting alebo tiché ukončovanie predstavuje správanie zamestnanca, ktorý spĺňa minimálne požiadavky na výkon svojej práce a nevkladá do nej viac času, úsilia, nadšenia a energie, než je absolútne nevyhnutné. Zamestnanec svoju prácu neukončuje, naďalej poberá mzdu.
Boom vypukol na Tiktoku
Vlnu quiet quittingu spustil americký kariérny kouč Brian Creely zverejnením videa na sociálnej sieti Tiktok. Opisuje v ňom únavu zamestnancov, ktorí síce minimalizujú svoju pracovnú aktivitu, no pracovný pomer dobrovoľne neukončia. Videá s podobným obsahom sa šírili po sociálnej sieti ďalej a odkazovali, že práca nie je to jediné na svete. Je tu aj rodina, priatelia a voľný čas.
Faktom je, že trend známy ako quiet quitting nabral na sile krátko po období pandémie koronavírusu. Počas nej mnohí ľudia pracovali z domu, rodinný a pracovný život sa im zlial do jedného 24-hodinového bloku. Zamestnanci sa cítili vyčerpaní. Pracovné vyhorenie sa začalo skloňovať vo všetkých pracovných sférach a pojem work-life balance nerezonoval iba v hipsterských kaviarňach.
Generácia Z a mileniáli sa pozerajú na svet inak
Fanúšikmi fenoménu zvaného quiet quitting sú najmä mladí ľudia z generácie Z. Nehľadajte za tým lenivosť. Z prieskumu spoločnosti Deloitte z roku 2022 vyplýva, že mladí ľudia volajú po zmene, nie sú spokojní s hektickým tempom tohto sveta.
Kvalitatívny prieskum sledoval názory a postoje generácie Z na prácu a životný štýl. Táto generácia žiada väčšiu flexibilitu v práci, lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom i podporu duševného zdravia.
Zaujímavosti z prieskumu:
• Až 36 % mladých z generácie Y a 29 % príslušníkov generácie Z má najväčší strach z toho, že nezvládnu pokryť náklady na život (bývanie, doprava, účty atď.).
• Politickú nestabilitu vníma ako problém 12 % mladých z generácie Z a 11 % mileniálov. Prieskum sa realizoval pred vypuknutím vojnového konfliktu na Ukrajine. V súčasnosti by hodnoty boli pravdepodobne vyššie.
• Takmer polovica generácie Z a viac ako 47 % mileniálov žije od výplaty k výplate. Obávajú sa, že nebudú schopní pokryť svoje budúce výdavky.
• Mladí sú skeptickí aj vo vyhliadkach do budúcnosti. Viac ako štvrtina generácie Z a 31 % opýtaných mileniálov necíti istotu v tom, že budú môcť bezstarostne odísť do dôchodku.
Quiet quitting je akési rebelstvo, prejav túžby po zmene. Zachytáva to aj spomínaný prieskum spoločnosti Deloitte. V ňom 4 z 10 opýtaných z generácie Z a necelá štvrtina mileniálov chcú do dvoch rokov zmeniť svoju prácu. Dôvodom nie je iba nízka mzda. Mladí pociťujú nedostatočnú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. To ich ženie k rezignácii, pridávajú sa k „tichým ukončovateľom“.
Čo na to zamestnávatelia?
Samozrejme, nie sú z toho nadšení. Mať v tíme vyznávača quiet quittingu, ktorý vykonáva len nevyhnutné pracovné úkony a chýba mu aktívny prístup, nie je výhra. Obavy zamestnávateľov sú oprávnené.
Napríklad analytická spoločnosť Gallup vo svojej analýze State of the Global Workplace konštatuje, že vyznávači quiet quittingu negatívne vplývajú nielen na firmu, ale aj na svoj osobný rozvoj. Zároveň títo málo motivovaní a neaktívni zamestnanci oberajú spoločnosť o príjmy, ktoré by získala s angažovanými zamestnancami.
Motivácia ako prevencia rezignácie
Úlohou HR manažérov a iných riadiacich pracovníkov je zaistiť, aby zamestnanci firmy tomuto stavu rezignácie predchádzali. Prvým krokom je zistiť dôvody, pre ktoré zamestnanci vo firme začínajú „ticho ukončovať“. V druhom kroku je potrebné nájsť spôsoby a nástroje, ktoré budú zamestnancov motivovať – zamestnanecké výhody, resp. benefity, účasť na dobrovoľníckych aktivitách.
Neviete, čo by vašich zamestnancov motivovalo zlepšiť prístup k práci? Jednoducho sa ich na to opýtajte. Aj týmto spôsobom môžete zabrániť ich vyhoreniu.
