Žijeme v časoch, kedy sa zamestnanec stáva centrom záujmu a čoraz viac firiem sa snaží vytvárať také pracovné prostredie, ktoré podporuje výkon a kvalitu práce. Zaujíma vás, ako rýchlo a priamočiaro je možné dosiahnuť pozitívne podmienky v prítomnosti hudby?
Hudba predstavuje nevyčerpateľný zdroj. Len si všimnite, ako vám pri prechádzaní regálmi supermarketu padne pohľad na pospevujúceho si dokladača tovaru, alebo veselo poskakujúcu skladníčku, ktorej je venovaný hit v rádiu. A prečo tá istá pieseň niekoho rozveselí a pre iných je otravná a neznesiteľná? Záleží len na type hudby, alebo v jej účinku zohrávajú rolu aj iné aspekty? Práve o tom bude reč.
Téma účinku hudby na pracovný výkon nie je taká jednoduchá, ako by sa mohlo zdať. Každý vnímame hudbu inak, či už vzhľadom na obľúbenosť, aktuálnu náladu, asociácie, vek alebo mnohé iné situačné faktory. Ak z pozície zamestnávateľa očakávate reálny prínos hudby v pracovnom výkone, odporúčame vám zvážiť nasledovné.
Veľmi zjednodušene by sme mohli povedať, že prítomnosť hudby na pracovisku nemá vo všeobecnosti priamy vplyv na pracovný výkon človeka, ale významne ovplyvňuje jeho emočné stavy a kognitívne funkcie (činnosti mozgu), ktoré podmieňujú riešenie pracovných úloh.
Tempo
Tempo vnímanej hudby ovplyvňuje aktuálne emocionálne nabudenie, nie náladu. Rýchla intenzívna hudba nabudí veselého človeka ešte viac, ale u smutného môže posilniť jeho negatívne prežívanie. Vnímajme náladu ľudí okolo seba a ľahšie sa vyhneme zbytočným konfliktom. Skúste na vlastnej koži, ako sa vám pracuje pri nasledujúcej piesni v štýle Drum & Bass a skúmajte, či vás povzbudzuje k činnosti, alebo skôr pôsobí rušivo.
(Príklad: https://www.youtube.com/watch?v=hAx-9OtjCCw.)
Melódia
Bezprostredne vplýva na náladu, ale nie na nabudenie. Pri melódiách rozlišujeme dve základné stupnice, a to tzv. „veselé“ – durové, a „smutné“ – molové. Zmeny v melódii teda ovplyvňujú pracovný výkon skrz náladu. Veď komu sa už len dobre pracuje, keď sa cíti „pod psa“? A tak sa veľmi rýchlo nájde nejeden pracovník, ktorý sa pri smutnej melódii ohlási a okamžite požiada o iný song. Takých situácií iste poznáte neúrekom.
(Príklad: https://www.youtube.com/watch?v=9rEqrPwVITY.)
Rytmus
Vnímanie rytmu hudby (jeho pravidelnosť, nepravidelnosť alebo neprítomnosť) ovplyvňuje pracovný výkon taktiež v závislosti od podoby pracovných úloh. Ak vaši pracovníci vykonávajú skôr monotónnu prácu, ktorá pozostáva z opakujúcich sa úkonov, vhodná je skôr rytmicky stála a pravidelná hudba. Pri komplexných a zložitých úlohách poslúži žiadanému účinku skôr hudba ambientná, alebo (pre laika) bez zdanlivého rytmu, ako napr. klasická hudba. Takto komplexná hudba taktiež významne podporuje komplexné uvažovanie pri práci. Skúste si porovnať dve veľmi protikladné piesne, ako napr. „Twinkle, twinkle, little star“ verzus „Beethovenova Óda na radosť“. (Príklad: https://www.youtube.com/watch?v=wk4KHNJjpjQ verzus https://www.youtube.com/watch?v=WrluytDFbwc.)
V tomto zmysle hudba vplýva na činnosť mozgu a ten pracuje efektívnejšie.
Vedeli ste, že mozog spracováva melódiu a text piesne odlišne?
Ak sa snažíte nerušene pracovať, zvoľte skôr inštrumentálne piesne. Vnímanie spevu totiž ovplyvňuje vašu koncentráciu, čím narušuje plynulosť pracovnej činnosti. Môžeme teda povedať, že ak počúvame hudbu s textom, bude narúšať našu efektivitu a schopnosť sústredenia tým viac, čím viac je táto práca komplexnejšia.
Akú hudbu teda zvoliť?
V prípade, že pracujete na komplexných úlohách, mali by ste sa rozhodnúť pre komplexnú kompozíciu piesní a nízku hlasitosť. Prečo? Hudba je vtedy akýmsi situačným doplnkom s minimálnym rušivým účinkom, nie dominatným stimulom počas práce. Tomuto účelu ideálne poslúži známy priekopník ambientnej hudby Brian Eno, napr. jeho album Ambient 1: Music for airports.
(Príklad: https://www.youtube.co/watch?v=vNwYtllyt3Q.)
Často sa vyskytujú pracovné úlohy, pri ktorých je nutná úzka spolupráca viacerých ľudí alebo tímov. Úspech je založený na vysokom stupni kooperácie a sociálnom prijatí. Pri voľbe hudby je preto potrebné starostlivo zvážiť všetky vyššie uvedené charakteristiky, ako tempo, melódia a rytmus, a hľadať akýsi prienik, v ktorom prítomnosť hudby podporuje dobrú náladu, jemne zamestnancov nabudzuje, ale nenarušuje ich koncentráciu.
Ako sa však hovorí, všetkého veľa škodí. Výskumy hovoria, že ak hudba beží v pozadí neustále, ľahko sa stane súčasťou tzv. „background noise“ (všeobecného hluku), a tým stratí možný účinný potenciál. Je preto dôležité, aby si samotní zamestnanci, predovšetkým v „open office“, mohli vybrať žáner hudby, alebo boli oslovení s tým, či vôbec hudbu akceptujú vzhľadom k typu ich aktuálnej práce. Možnosť výberu je kľúčová.
V neposlednom rade zohrávajú vo vzťahu k hudbe jednu z hlavných úloh osobné preferencie. Niekto neprikladá hudbe význam, iný zas bez obľúbených songov nedokáže zniesť čo i len deň. Príslušníkom staršej generácie môžu lahodiť ľudovky či Beatles, tým mladším zas niečo aktuálne punkové, rockové, popové alebo alternatívne. Štýlov je obrovské množstvo. Potreba vzájomnej tolerancie pracovníkov je teda nevyhnutná a starostlivý prístup z pohľadu zamestnávateľa taktiež.
Nezabúdajte, hudba vplýva vždy – či chcete, alebo nie. Je na vás, ako jej vplyv dokážete využiť vo vzťahu k pracovnému výkonu vás samotných alebo vašich ľudí.
