Áno, ide. Dokonca lepšie než mnohé iné kombinácie. Lenže presvedčte zamestnávateľa, aby si z hŕby životopisov vybral taký, z ktorého cítiť vyrovnanosť a spokojnosť. Duševnú zrelosť ženy, ktorá neplánuje raketovú kariéru, ale chce zázemie súkromného života zmysluplne prepojiť s pozvoľným profesionálnym rastom. Materstvo a práca idú dokopy, len im treba dať šancu.

Čo hovoria čísla?

O hľadaní práce „po deťoch“ vie svoje každá žena. Že je to reálny problém, pochopili aj vlády jednotlivých krajín. Mnohé zamestnávajú celé tímy odborníkov, aby ho dôkladne preskúmali a pomohli riešiť. Čo zistili? Okrem známych faktorov i jednu neuveriteľnú vec: Pre ženy-mamy je práca dôležitá, no zďaleka nie najdôležitejšia, a to je pre ich výkon, paradoxne, to najlepšie.
Matka je motivovaná stihnúť svoje projekty nie do vopred určeného času, ale skôr. Pred pomalším pracovným tempom totiž preferuje chvíle ušetrené na zmysluplné trávenie času s rodinou a deťmi a plnenie domácich povinností.

Ženu preškolenú materstvom len tak niečo nezlomí. Dokáže si výborne organizovať čas, regulovať pracovný stres, je kreatívnejšia, disciplinovanejšia, vystupuje sebavedomejšie. Jej alfou a omegou je rodina a to jej pomáha koncentrovať sa a pracovať efektívnejšie. Za jej vysokou výkonnosťou v zamestnaní sú naozaj najmä skúsenosti s rolou matky a manažérky domácnosti,“ potvrdzuje psychologička ľudských zdrojov.

Denný kolotoč

Ženy a mamy majú svoj deň rozrátaný na minúty: budíček, hygiena, deti – od nakŕmenia až po rozvoz do škôl a škôlok. Našťastie, rozvoz na seba neraz vezme manžel. Kolóna do práce a hľadanie parkovacieho miesta, pozdraviť šéfa či prvých klientov. Nasledujú povinnosti jedna za druhou + šálka čaju či kávy. Rýchly obed a ďalší sled povinností. Po práci vyzdvihnúť deti zo škôl a škôlok, krúžky, tréningy, nákup, úlohy, večera, rozprávka na dobrú noc, so staršími rozhovor o ich školskom dni. Žehliaca doska na vyčistenie hlavy a premyslenie úloh na nasledujúci deň. My ženy toto všetko poznáme a zvládame. Ale čo majú v hlavách naši zamestnávatelia a nadriadení? Stereotypy.

Predsudky nechcú zmiznúť

Áno, ešte aj dnes z akéhosi neznámeho dôvodu vládne u zamestnávateľov pocit, že mamy malých detí nezvládnu pridelené úlohy. Že budú padať únavou. Že deti budú večnou výhovorkou, prečo niečo nestihli. Že budú často chýbať kvôli ich soplíkom a virózam. Že si kvôli rodine budú vynucovať voľno v najnevhodnejšom čase.

Odborníci vravia, že zamestnávatelia sa boja aj prokrastinácie matiek malých detí. Čo to je? Chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr. Je to psychická záležitosť, nie fyzická lenivosť. Ide o sklon tráviť čas nepodstatnými činnosťami – surfovaním po internete, sledovaním blogov a zľavových portálov, úpravou vlasov, lakovaním nechtov či nekonečnými rozhovormi o malichernostiach s rovnako „postihnutými“ kolegami. Tento jav sa však matiek vonkoncom netýka. Nemôžu si to dovoliť.

Naopak, prokrastinácia je diagnózou tých, ktorí nie sú nútení organizovať si svoj čas. Na prvom mieste sa týka slobodných a bezdetných zamestnancov, hneď potom študentov vysokých škôl. Jedni i druhí majú výraznú tendenciu posúvať úlohy „na potom“. Ideálne na zajtra a zajtra znova na zajtra. „Človeka so sklonom prokrastinovať spoľahlivo odhalíte vďaka fráze: pod tlakom podávam lepšie výkony,“ dodáva personálna psychologička.

Matka-dieta-voda-slnko-smiech

Práca je relax, ale…

Samotné mamy často hovoria, že do práce si chodia oddýchnuť. Ich cieľom však nie je vyložiť si nohy, leňošiť a poberať za to mzdu. Myslia tým mentálny relax. Aj keď pracujú na plné obrátky, neraz 10 hodín denne – dokonca aj v noci – mentálne regenerujú. Riešia totiž iné výzvy, než náročnú domácu rutinu. Sú medzi dospelými, v odbore, ktorému sa chceli profesionálne zasvätiť, alebo vďaka práci objavujú úplne nové svety. Nechodia tam klebetiť ani „kávičkovať“.

Česko a Slovensko sú si aj štvrťstoročie po rozdelení blízke. Čelia rovnakým ťažkostiam. Aj pokiaľ ide o šance žien vrátiť sa po materskej dovolenke späť do práce. No zatiaľ čo Češky vychádzajú z prieskumov ako tie, ktoré v práci drú ako kone a svoje deti takmer nevidia, Slovenky sú skôr tie, ktoré beznádejne hľadajú férové uplatnenie. České ženy si dokážu celkom pekne zarobiť, no, žiaľ, za cenu dlhej pracovnej doby a nadčasov. Slovenky musia na pohovoroch čeliť zakázaným otázkam o tom, či majú malé deti, kto sa im bude o ne starať a či ešte plánujú ďalšie tehotenstvo.

Čo potrebujeme?

Vlády oboch našich krajín vidia cestu k pozitívnej zmene v skrátených úväzkoch, tak, aby mohli mamy detí do 15 rokov pracovať v rozmedzí 4 až 6 hodín denne, prípadne 20 až 30 týždenne, podľa dohody so zamestnávateľom. Zamestnávatelia sa však sťažujú, že skrátené úväzky sú ekonomicky nevýhodné a administratívne i organizačne náročné a nemienia si ich dať nanútiť. A čo hovoria ženy-mamy?

Ak si medzi nimi spravíte malú anketu, možno sa dozviete prekvapivé informácie. Tak ako my. Naše štyri respondentky sa zhodli v tom, že:

  • Mamy netúžia zarábať horibilné sumy. Chcú balans – rovnováhu medzi rolou matky, ktorá je zároveň službou životu a spoločnosti a túžbou po sebarealizácii a finančnej nezávislosti, ktorá im dovoľuje nebáť sa starnutia a s ním spojenej budúcnosti.
  • Do istej miery chápu argumenty zamestnávateľov, že organizovať čiastočné úväzky môže byť náročné, no vláda by ich mohla legislatívne podporiť a zvýhodňovať tvorbu tzv. zdieľaných pracovných pozícií, pri ktorých by si dve ženy „rozdelili jedno celé pracovné miesto“.
  • Ak by si mohli vybrať a nemalo by to dopad na príjem rodiny, radšej by pracovali v organizáciách, ktoré sa podieľajú na celospoločensky zmysluplných projektoch, napríklad environmentálnych. Nechcú byť len kolieskom vo výrobe nadnárodných spoločností, či predávať poistky.
Zeny-muz-kancelaria-stol-notebook-rastlina-smiech

Kto im konkuruje?

Nie je nič ľahšie, než vycestovať na pár mesiacov do zahraničia a vrátiť sa s „titulom“ z Harvardu. Teda ľahké je to pre toho, kto nemá urgentné záväzky v podobe malých detí. Univerzity po celom svete ponúkajú skrátené formy štúdia, ktoré sa perfektne vynímajú v profesionálnych životopisoch. V skutočnosti neraz ide o obyčajné platené kurzy, ktoré sa končia certifikátom a ten nepotvrdzuje nič viac ako účasť. Niektorí zamestnávatelia však takéto „položky“ v životopisoch záujemcov o voľné pracovné pozície milujú – vraj svedčia o dravosti, akčnosti a flexibilite potenciálnych zamestnancov.

Otcovia sú na tom podobne

Nielen ženy-mamy pracujú efektívnejšie než ich bezdetné kolegyne, platí to aj o otcoch. Avšak až o otcoch viacerých detí. Ak má muž dve a viac detí, produktivitou a efektivitou práce sa vyrovnáva skôr žene-matke než svojim bezdetným kolegom. Tých ďaleko predstihuje. Závery mnohých celosvetových výskumov potvrdzujú, že rodičia detí sa celkom prirodzene naučia zadeliť si úlohy, sily i čas tak, aby zvládli rodinu i povinnosti v práci na 100 %. Netreba ich kvôli deťom podceňovať.

Najhorší zamestnanec? Bezdetný fajčiar

Zamestnávatelia sa sťažujú, že fajčiari „utekajú na jednu“ príliš často. Niektorí to zvládnu aj 10-krát za deň – bez ohľadu na to, či išlo o oficiálne povolenú pauzu, alebo nie. Podľa niektorých prepočtov môže mať fajčiar ročne „odpracovaných“15 dní poťahovaním z cigariet namiesto plnenia svojich povinností. Ak ide o bezdetných fajčiarov vo veku, kedy by už mohli mať vybudované rodinné zázemie, fajčiarsky zlozvyk sa u nich spája s klasickou prokrastináciou – odkladaním pracovných povinností na neskôr.

Autor

Študovala žurnalistiku. Rada píše o témach, ktorým sa ešte nedávno nevenovala pozornosť. Spokojnosť s pracovným prostredím takou rozhodne je. Mimochodom, tiež na vlastnej koži zažila, aké to je zanechať celkom zaujímavú prácu kvôli vonkajším podmienkam – teplej vode, ktorá dlhodobo netečie, jedinému počítaču určenému pre plný pracovný výkon troch ľudí... Áno, sú témy, o ktorých treba písať viac.

Napísať komentár