Keď bývalý slovenský premiér presadil 64 rokov ako maximálny strop pre odchod do dôchodku, čakal, že mu bude tlieskať väčšina obyvateľov. Ale nestalo sa! Podobne ako lídri niektorých iných štátov, aj on pozabudol, že štvrtinu obyvateľstva v jeho krajine takýto zastaraný pohľad na profesionálny život nezaujíma. Kto sú to? Mileniáli. Generácie Y a Z. Na dôchodok hľadia úplne inými očami. Vedia, že práca ich bude sprevádzať celý život a podľa toho si ju chcú vyberať. Prečo toľko odborníkov očakáva, že pracovný trh ich úplne zničí?
Ktorí ľudia to vlastne sú?
Sú to ľudia od necelých 15 do necelých 40 rokov. A sú to presne tí, ktorí sa postupne stávajú hlavným faktorom ovplyvňujúcim ekonomiku a pracovný trh. Na celej planéte je to vekovo rovnaká časť populácie.
Mladší mileniáli, tzv. generácia Z, narodení medzi rokmi 1995 až 2005, ovplyvňujú zatiaľ trh najmä cez svojich rodičov. Starší, tzv. generácia Y, sa narodili v rokoch 1980 až 1995 a už teraz začínajú mať hlavné slovo. Vo všetkom. Ich pohoda či nepohoda začína ovplyvňovať vývoj a vnímanie sveta okolo nás.
Obe tieto generácie majú spoločné ešte to, že sú prvé, ktoré sa narodili do sveta moderných technológií a rástli spolu s nimi. A práve moderné technológie majú byť ich Achillovou pätou.
Vyhoria kvôli displejom?
Prvotné výskumy považujú všetkých mileniálov za zvláštnu, pohodlnú až lenivú generáciu. Vraj sa nepretrhnú kvôli morálnym hodnotám ani kvôli peniazom, hoci ich chcú mať dostatok. Ak nečakane neprídu do práce, viróza alebo náhle úmrtie v rodine môže byť pokojne len výhovorkou.
Novšie pozorovania však naznačujú, že sú to dve generácie, ktorých duševné zdravie ohrozujú smútky a pravé depresie viac, než kohokoľvek pred nimi. Ak nečakane vypadnú z práce, môže to byť absencia spôsobená psychickou nepohodou, následnou neschopnosťou zvládnuť ju a vyjsť medzi ľudí. A to napriek tomu, že nevyrastali na miestach ani v časoch poznačených vojnou či hladom.
Aké to má dôvody? Presne opačné, než by sme čakali: sloboda a komunikačná voľnosť. Vďaka možnostiam mileniáli nepoznajú hranice štátov a pracovných trhov. Vďaka sociálnym sieťam sú ponorení do životov svojich priateľov, kolegov i ľudí, ktorých v praktickom živote nestretávajú, možno ani nepoznajú. „Posadnutosť životmi priateľov na sociálnych sieťach spôsobuje, že sú si menej istí vlastným životom a úspechmi. Fascinácia sociálnymi sieťami i chemické reakcie, ktorými je pri ich vstrebávaní mozog zaplavovaný – to sú reálne hrozby. Znižujú odolnosť ľudí v klasických stresových situáciách, akými sú striktné pracovné termíny, náročné pracovné rokovania či konflikty na pracoviskách,“ – zdôrazňujú závery mnohých celosvetových prieskumov.
Čo ťa nezabije…
Mileniálom hrozí abnormálne rýchle vyhorenie v práci. To je fakt. Skutočne katastrofálny dopad na ich psychiku a psychickú odolnosť má však podľa výsledkov výskumov až hromadenie očakávaní – tlaky spoločnosti a najbližšieho okolia – s ktorými sa oni sami nestotožňujú. Najhoršie, čoho sa na nich spoločnosť môže dopustiť, je postrkovať ich do prostredí korporácií. Do firiem, kde si peniaze a zisky cenia, no individualitu ľudí až tak nie. Ak to vieme, máme stáť o priemyselné parky nadnárodných investorov a ich trojzmenné prevádzky v mechatronizovaných halách? A sú tu ďalšie otázky: Je správne „reformovať“ školy iba tak, aby im dodávali dostatok zamestnancov? Prečo sa nepýtame mladých ľudí, čo vlastne chcú? Musí väčšina z nich svoje sny o ideálnom povolaní obetovať kolobehu výroby, spotreby a logistiky medzi tým?
Hovorí sa: čo ťa nezabije, to ťa posilní. V prípade mileniálov psychológovia známu frázu upravujú: čo ťa nezabije, to ťa isto-iste poznačí. Prostredie korporácií si zakladá na tom, že každý, kto doň vstúpi, môže stúpať po firemnou rebríčku za lepším postom a vyššou mzdou. Avšak mileniáli to nežiadajú. Ich rodičia a snáď aj spoločenská klíma v tom vidí otvorenú príležitosť, no oni sami nie. Podstatná je pre nich spokojnosť s prácou a flexibilnosť pracovného programu. Cenia si to oveľa viac, než vyššie výplaty a sociálne istoty.
Majú mileniáli nejaké ciele?
Mnohým sa zdá, že generácia z prelomu tisícročí je najspokojnejšia, keď môže sedieť so smartfónom v ruke pred ďalším displejom – herným počítačom, tabletom s wifi pripojením alebo aspoň televíziou… Ďalšie a ďalšie výskumy potvrdzujú, že to ani zďaleka nie je pravda. Už 17-ročné deti na prahu dospelosti vedia, že ich život a kariéra sa budú vyvíjať inak, než u ich rodičov.
Zatiaľ čo príslušníci starších generácií to často nazývajú deformáciou pracovného trhu, mileniáli s nadšením opisujú, čo cítia a ako chcú žiť. Takže, s čím vlastne rátajú? Najmä s tým, že budú bežci na dlhé trate. Ultramaratónci. Možno až „ironmani“. Ako bude ich „kariéra“ vyzerať?
- Mileniáli nepočítajú s tzv. zaslúženým odpočinkom na dôchodku. Viac než polovica z nich očakáva, že sa bude pracovne realizovať dlho potom, čo dosiahne vek 65 rokov. Pokojne až do smrti, ak im to zdravie dovolí.
- Mileniáli nespájajú svoj život v produktívnom veku so slovom kariéra. Chcú pracovať. Chcú prácu, ktorá im dá peniaze, voľný čas aj radosť. S titulom pred menom a dvoma za ním budú spokojne pracovať vo fastfoode s raw koláčikmi, ak im to dovolí ďalej sa rozvíjať a vzdelávať, ale aj oddychovať a spoznávať nových ľudí.
- Mileniáli sa neboja nových druhov práce. Najmä tí mladší veria, že sa budú ujímať pracovných pozícií, ktoré dnes ešte ani nevieme pomenovať, no s istotou vieme, že budú súvisieť s technológiami a budú si vyžadovať ďalšie a ďalšie vzdelávanie.
- Mileniáli nerátajú s pravidelným osemhodinovým pracovným časom. Očakávajú, že budú tvrdo, 10 či 14 hodín denne, pracovať na projektoch, ktoré im zveria a budú pre nich zároveň výzvou. Ale keď ich dokončia, určite si plánujú vybrať voľno, ktoré im pomôže dobiť baterky.
- Mileniáli chcú za prácu odmenu. Primeranú odmenu. Nepotrebujú za desať rokov nadobudnúť rozprávkové bohatstvo a prezentovať sa ním ako súčasné starnúce elity. Chcú mať istotu, že za úsilie budú mať peniaze – na svoj život, zároveň na charitatívne či dobrovoľnícke projekty, ktoré budú chcieť podporovať.
- Mileniáli nechcú čas v práci pretrpieť s nepríjemnými ľuďmi. Chcú pracovať v skvelom tíme, užívať si pracovné roky, mať možnosť tráviť ich flexibilne a na zaujímavých výzvach. Aj keď väčšina z nich – najmä starší mileniáli – momentálne „zarezáva“ na plný úväzok v bežnom zamestnaní, všade sú prvými, kto to chce zmeniť a modernizovať.
Je to prehnané?
Dúfajme, že nie. Je to vývoj. Rodičmi mileniálov sú príslušníci tzv. televíznej či sídliskovej generácie. Tiež nad ňou mnohí lámali palicu. Vraj vyrástla v betónových džungliach, stratila zmysel pre hodnoty a kontakt s prírodou. Potichu však vychovala generáciu, s ktorou môžeme smelo sympatizovať, ak si jej pohľad na svet rozmeníme na drobné. Okrem požiadaviek na pracovné prostredie totiž mileniáli vyťahujú ďalšie a ďalšie zmysluplné témy: ochranu životného prostredia a záchranu planéty, ľudskosť, ktorá vyzdvihuje mosty nad hradby predsudkov a strachov z iných ľudí a kultúr…
Pracovné vyhorenia a depresie sú naozaj reálne dôsledky súčasného spôsobu života. To znamená, že musíme pomenovať všetky faktory, ktoré ich spôsobujú a začať ich meniť. Čo najskôr. Možno práve do takej podoby, o akej snívajú mileniáli.
Zamestnávatelia naprieč európskymi ekonomikami sa sťažujú, že nemôžu nájsť dostatok ľudí na pozície, ktoré ponúkajú. Vyplýva z toho však len jediné: snáď by mali viac počúvať, čo súčasná a budúca generácia na trhu práce hľadá. Je to dôležité pre fungovanie sveta i duševné zdravie ľudí v ňom. Ako vraví koordinátorka jedného z prieskumov: Ekonomika, spoločnosť a firemné štruktúry, ktoré ich tvoria, si už jednoducho nemôžu dovoliť nebyť pre mileniálov príťažlivými. Je čas reštartovať pracovno-spoločenskú kultúru.
„TEDA, TÁ DNEŠNÁ MLÁDEŽ!“ TIEŽ SI OBČAS POVZDYCHNETE?
Výmena generácií a vstup mládeže do sveta dospelých ľudí s právomocami rozhodovať vyvolávala rozpaky odnepamäti. Čo povedali na tému „dnešná mládež“ slávni ľudia?
-Stratil som všetky nádeje, pokiaľ ide o budúcnosť našej zeme, keď dnešná mládež prevezme do svojich rúk kormidlo vedenia. Je to mládež nedisciplinovaná, drzá, neznesiteľná… (Hesiodos, grécky básnik, 7. stor. p. n. l.)
-V živote mládeže prevláda iba vášeň, ktorá sa prevažne naháňa za rozkošou a teší sa z chvíľkových radostí. (Aristoteles, grécky filozof, 4. stor. p. n . l.)
-Mládež miluje prepych, je zle vychovaná, vysmieva sa predstaveným. Dnešné deti sú hotoví tyrani! (Seneca, rímsky filozof, 1. stor. n. l.)
-Presvedčenie, ktoré má mládež o sebe – že by všetko na svete zariadila lepšie, než to neprebudené ľudstvo robilo pred ňou – nie je azda len márnomyseľným sebapreceňovaním. Je aj krásne a povzbudzujúce. (Josef Čapek, český maliar a spisovateľ, 19 – 20. stor. n. l.)
